Pravda o čínskej štúdii

Čínska štúdia.Kniha s názvom Čínska štúdia vyšla v roku 2004 v USA. Jej autorom sú T. Colin Campbell, profesor nutričnej biochémie na univerzity Cornell, a jeho syn, fyzik Thomas M. Campbell. Kniha skúma vzťah medzi stravou a chronickými civilizačnými ochoreniami, ako napríklad rakovina, cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia, obezita, autoimúnne ochorenia, osteoporóza alebo degeneratívne mozgové ochorenia. Názov Čínska štúdia je prevzatý z 20-ročného medzinárodného projektu Čínskej akadémie preventívneho lekárstva, univerzity Cornell a Oxfordskej univerzity, ktorý začal v roku 1983. Predmetom projektu bolo skúmať súvislosť medzi chronickými ochoreniami a stravovacími návykmi v 65 čínskych krajoch (6500 skúmaných subjektov, t.j. 100 z každého okresu). Silnou stránkou vyzbieraných dát bola skutočnosť, že populácie jednotlivých krajov sa vyznačovali rôznymi stravovacími návykmi (napr. niektoré kraje sa dajú označiť ako "vegetariánske", iné ako "mäsožravé").

Kontroverznosť štúdie

Z knihy sa po vydaní stal okamžite bestseller, do januára 2011 sa predalo 500 000 kusov, čím sa v USA zaradila medzi najpredávanejšie knihy o výžive. Podľa záverov v knihe boli zo zdravotného hľadiska najviac ohrozené čínske kraje s vysokou konzumáciou živočíšnych produktov a najzdravšie boli kraje s vysokým podielom potravín rastlinného pôvodu v jedálnom lístku. Verejnosť - predovšetkým vegetariánska komunita - túto knihu a jej odporúčania prijala s nadšením, bez ďalšieho skúmania.

China study datasetNašlo sa však niekoľko nadšencov so štatistickým vzdelaním, ktorí si dáta zo štúdie zanalyzovali sami. Dáta sú verejne dostupné napr. na stránke Oxfordskej univerzity, prípadne sa dajú kúpiť v tlačenej forme - kniha "Diet, life-style, and mortality in China: A study of the characteristics of 65 Chinese counties [Chen J]".

Vyzbierané údaje na základe analýzy relevantnými štatistickými postupmi ukazujú iné korelácie (súvislosti), než aké vo svojej knihe popisuje profesor Campbell. Výsledky síce potvrdzujú pozitívne zdravotné účinky zeleniny, avšak vyvracajú tvrdenia o škodlivých účinkoch živočíšnej potravy. Pravdepodobne najpodrobnejšiu štatistickú analýzu s podrobnými komentármi vytvorila 24 ročná študentka Denise Minger. Jej analýza po zverejnení v priebehu niekoľkých dní získala tisíce fanúšikov.

Dáta čínskej štúdie boli opätovne analyzované aj mnohými ďalšími nadšencami (zoznam publikovaných článkov). Nasledujúca sekcia popisuje hlavné zistenia týchto analýz - t.j. skutočné zistenia Čínskej štúdie.

Prehľad skutočných korelácií v dátach Čínskej štúdie

"Koreláciou" sa v štatistike označuje súvislosť, t.j. pozitívna korelácia znamená, že jedna vec súvisí s druhou, negatívna korelácia znamená, že jedna vec nesúvisí s druhou. Použitím relevantných štatistických postupov boli v dátach Čínskej štúdie identifikované nasledujúce korelácie:

Rakovina

  • Medzi potravinami živočíšneho pôvodu a akýmkoľvek druhom rakoviny nie je žiadna štatisticky významná korelácia, resp. existuje len mierne negatívna korelácia (t.j. čím viac živočíšnych potravín, tým nižšia pravdepodobnosť rakoviny).
  • Bielkoviny rastlinného pôvodu (t.j. obilie, strukoviny) majú s výskytom rakoviny trojnásobne vyššiu koreláciu ako bielkoviny živočíšneho pôvodu (mäso).
  • Cukor, uhľohydráty a alkohol majú s úmrtnosťou na rakovinu približne sedemkrát vyššiu koreláciu ako živočíšne bielkoviny.
  • Jedinou výnimkou spomedzi rastlinných bielkovín a uhľohydrátov je biela ryža, ktorá má s výskytom rakoviny negatívnu koreláciu.
  • Celková spotreba tuku má s výskytom rakoviny negatívnu koreláciu.
  • Zelenina znižuje pravdedpodobnosť výskytu rakoviny.
  • Green vegetables were statistically associated with reduced cancer mortality.

Srdcovo-cievne ochorenia

  • Srdcovo-cievne ochorenia a infarkt majú s konzumáciou rastlinných bielkovín silnú pozitívnu koreláciu. Živočíšne bielkoviny majú negatívnu alebo nulovú koreláciu.
  • Medzi konzumáciou živočíšnych bielkovín a tukov a srdcovo-cievnymi ochoreniami nebola identifikovaná štatisticky významná súvislosť. Dáta naznačujú, že mäso má v prípade infarktu a srdcovo-cievnych ochorení skôr ochrannú funkciu.
  • Medzi konzumáciou živočíšnych potravín a hladinou krvného cholesterolu nie je významná súvislosť.
  • Pšenica má veľmi silnú koreláciu s vysokou hladinou inzulínu a triglyceridov, ako aj srcovo-cievnymi ochoreniami, infarktom a hypertenziou. Táto korelácia bola pravdepodobne najvyššia zo všetkých sledovaných potravín.
  • Aj v prípade srdcovo-cievnych ochorení má ryža ako jediná rastlinná bielkovina negatívnu koreláciu.
  • Medzi spotrebou tuku, resp. nasýtených mastných kyselín a srdcovo-cievnymi ochoreniami nebola potvrdená žiadna súvislosť.

Celková úmrtnosť a chorobnosť

  • Živočíšne bielkoviny nekorelujú s celkovou chorobnosťou, dokonca ani v tých čínskych krajoch, ktoré majú najvyššiu spotrebu mäsa. Celková spotreba živočíšnych bielkovín má s úmrtnosťou veľmi silnú negatívnu koreláciu.
  • Spotreba vajec má negatívnu koreláciu s úmrtnosťou.
  • Sójová omáčka (nie však ostatné sójové produkty) má tiež negatívnu koreláciu s úmrtnosťou
  • Najvyššia chorobnosť a úmrtnosť bola identifikovaná vo "vegeteriánskych" krajoch (t.j. krajoch s najnižšou spotrebou mäsa a najvyššou spotrebou rastlinných bielkovín)

Odporúčania vyplývajúce zo skutočných zistení Čínskej štúdie

Čínska štúdia bola zrealizovaná ako epidemiologická štúdia - to znamená, že neobsahuje kontrolné premenné a preto nie je možné z vyzbieraných dát jednoznačne identifikovať príčiny a následky (korelácia poukazuje na súvislosti, nie následnosti). V každom prípade, ak by sme predpokladali, že identifikované korelácie sa dajú zároveň považovať za príčinné súvislosti, sformulovali by sme nasledujúce odporúčania:

  1. Jedzte čo najviac zeleniny.
  2. Hlavným zdrojom kalórií by mali byť bielkoviny a tuky živočíšneho pôvodu.
  3. Vyhýbajte sa bielkovinám rastlinného pôvodu - predovšetkým obilninám.
  4. Vyhýbajte sa všetkým druhom uhľohydrátov - cukru, škrobu, alkoholu.

Tieto odporúčania sú v podstate identické s princípmi paleo stravovania.